Náučný chodník známa - neznáma Čutkovská dolina

Turistická trasa

V Čutkovskej doline sme boli vlani prvýkrát. Aj prechádzka v daždi ma vtedy uistila, že tu nie som posledný raz a že pri prejazde Ružomberka sa zastavím aspoň na chvíľku pookriať a nadýchať sa čistého vzduchu. Preto aj prvý deň liptovských túlačiek so synom a vnúčikom opakujeme návštevu. Chceme sa prejsť novým náučným chodníkom. Pamätám si, že cesta po asfaltke stúpa pozvoľna, preto berieme Kubimu bicykel. Je krásny slnečný deň, teplota asi 20 stupňov, prakticky bezvetrie. Usedené dieťa poskakuje okolo auta, nevie sa dočkať, my sa orientujeme na tabuli. Na parkovisku je okrem mnohých iných tabúľ, informujúcich o možných aktivitách, aj jedna nová. Upozorňuje na NCH Známa i neznáma Čutkovská dolina. Je tu schematická mapka. Ponúka desať zastavení, z toho prvých šesť v ľahkom teréne, jedno v stredne ťažkom a tri v ťažkom teréne. Základná časť meria 3,2 km a vedie k chate pod Kozím. Však uvidíme. Video z túry ---->>> https://youtu.be/Uky8xhP2G0c <<<-----

Video o trase nájdete: https://www.youtube.com/watch?v=Uky8xhP2G0c&list=PLlr1v7cS7WKO6G-wMRNx5rZPO5v_HtWvY&index=3

Priehrada Čutkovo a 2. zastavenie Voda

Opustíme veľký oddychový areál v ústí doliny, ihrisko má Kubko sľúbené po návrate z túry. Teší sa a neprotestuje. Hneď po pár metroch máme po pravej ruke potok a na ňom nejaký šikovný ocko urobil mlynček. Kubi zosadne z bicykla, uteká si túto, v meste neznámu vec, obzrieť. Potom po chvíľke sme pri Zbernej vodnej nádrži Čutkovo, ktorá bola postavená v roku 1942 pre potreby závodov v Rybárpoli. Dnes slúži na rekreačné účely. Loviť ryby je tu možné iba metódou Chyť a pusť. Je tu živo. Rodinky s deťmi si užívajú vodu a slniečko. Dokonca sa tu plaví gumový čln. Prejdeme sa okolo, chvíľku pookrejeme v tieni pod vysokými ihličnanmi, urobíme zopár fotiek.

Sama dolina nesie názov podľa Čutkovského potoka, ktorý preteká celým jej územím od prameňa pod sedlom Šiprúňa (1320 m) až po jej záver v celkovej dĺžke 7,8 km. Na hornom a strednom toku má charakter horského potoka, v strede údolia mení spád a začína meandrovať.

Lúky s ohniskami, potok a 3. zastavenie Mokrade

Pokračujeme romantickou cestou, lemovanou letnou kvetenou a vysokými stromami, švitoria vtáky a zurčí potok. Niekoľko lavičiek s ohniskami láka piknikovať. Odoláme, máme cieľ. Mostíku cez potok k studničke neodoláme, ideme sa pozrieť. Studnička má meno podľa kopca nad ňou – Pod Klucmanovou. Kubi nazerá pod striešku, pod nohami má malú žabku, opýta sa jej, ako sa má. Potvorka malá odskáče preč bez odpovede. Neprekáža, zaujímajú ho meandre potoka, mňa očaria prekrásne kvety. Napijeme sa, zjeme horalku a ideme ďalej. Kubko upozorní na tabuľu s číslom 3. Vysvetlenie o mokradiach ho nezaujíma, nasadne na bicykel a fujazdí ďalej. O chvíľku je stúpanie, tak pomáha tatino.

Diera do zeme, 4. zastavenie Lesy a 5. zastavenie Červená skala

Je veľmi teplo, treba robiť zastávky a dopriať mu oddych. Lavička po stúpaní padne vhod. Je pri nej diera v zemi s dierkami bez výplne, Kubi je zvedavý, ale objavovať sám ísť nechce. Tak ideme spolu. Je to skladisko na mladé stromčeky, ktoré sa tu uskladňujú pred výsadbou, resp. asi uskladňovali veľmi dávno. O chvíľku máme ďalšiu tabuľu, Kubi hlási číslo 4. Je venovaná lesom. To ho zaujíma viac. Prečítame si, že hlavnými drevinami doliny sú dub letný a smrek obyčajný, že drevo sa dopravovalo do mnohých kútov Slovenska a dokonca plťami až do Komárna.

Cesta pokračuje k 5. zastaveniu Červená skala, ktoré sa venuje skalným útvarom okolo. Kubko naštartuje stroj a mizne, tak utekáme za ním. Dlhšie tiahle stúpanie preverí disciplínu drobca, aj výpomoc otecka. Potom sa cesta prehupne a chvíľku klesá, otvára sa pred nami dlhý rovný úsek. Stále sme v objatí stromov a až o chvíľku v klesaní sa otvára širší pohľad vystlaný množstvom lopúchov, potom nás zaujmú na lúke včelíny z kmeňov stromov a veľký senník, čo čaká na nové seno.

Jelení vodopád – 7. zastavenie

Je tu malá tabuľka, ktorá nás posiela do lesa. Mala by to byť 7. Kde sme minuli 6., to netušíme. Neprekáža, veď cestou späť ju možno objavíme. A čo s bicyklíkom? Tatino ho odkladá pod veľkú kopu haluziny. Chodník stúpa prudko hore, Kubi začína mrnčať, že sa mu do kopca nechce, o chvíľku máme pod nohami stupaje z guľatiny, pomáhajú v stúpaní. Okolo nás je divoká príroda, stúpame do neba. Chodník ide chvíľku po vrstevnici, nôžky si oddýchnu. Potom opäť ešte prudšie stúpanie a schody z guľatiny. Pri poslednom nájdeme motyku s označením NCH. Smejeme sa, že si ju tu odložili pracovníci, aby ju nemuseli nosiť hore-dolu. Ďalej kráčame hore strminou úzkym chodníkom plným napadaného lístia, Kubko sa musí pevne držať za ruku. Ešte jedna alebo dve serpentíny a sme pri Jeleňom vodopáde, jednom z najväčších vodopádov Veľkej Fatry. Meria 24 metrov a nachádza sa na Jeleňom potoku, ktorý je pravostranným prítokom Čutkovského potoka. Podľa odborného delenia ide o vodopád deštrukčný, čo znamená, že v priebehu svojej existencie sa jeho sklon i výška pôsobením vody zmenšuje.

Na tomto mieste je potrebné veľmi strážiť neposedné detváky, je tu veľký sklon a prakticky žiadna rovinka. Kubko tvrdí, že si rozhodne zaslúži niečo sladké, dostane keksíky a musí povinne sedieť na lavičke, aby nám niekde nespadol, lebo by sa veľmi dlho kotúľal dolu. Pofotíme čarovné miesto pod oblakmi a pevne držiac dieťa za batôžtek opatrne sutinou zostupujeme. Tatino vytiahne bicyklík spod haluziny a vymyslím skratku cez lúku. No nebol to dobrý nápad, je tu veľa žihľavy.

Chata pod Kozím, Jamišské vodopády a Lúky

Vrátili sme sa na pôvodnú cestu, vľavo minieme lúku s bránkami, idylické miesto na malý turnaj vo futbale. Za chvíľku sme pri Chate pod Kozím. Je tu odbočka k Jamišským vodopádom, no takú veľkú časovú rezervu už nemáme, tak ho vynecháme. Vystúpame k chate a objavujeme tabuľu s číslom 6. Je tu opretá o chatu, čaká na osadenie. Venuje sa faune Čutkovskej doliny. Pred chatou je samorast v tvare prasaťa, Kubkovi poslúži ako preliezačka.

Pokračujeme strmšou cestou, Kubi opäť odmieta ísť na bicykli, tatino si ho dá na plece. Cesta v hustom lese povedľa rozšanteného potoka je pekná, no stúpanie drobca veľmi neteší. Rozprávame sa o stromoch a uplácam ho keksíkmi. Zastavíme sa pri 9. tabuli s názvom Lúky. Opisuje, ako ľudia v minulosti na lúkach kosili a sušili seno a zvážali ho dolu do senníkov. Povyše na čistinke sú dve nákladné autá vzadu otvorené. Mudrujeme, na čo slúžia, keďže okolo je ľudoprázdno. O chvíľku je všetko jasné. Sú určené pre kone, ktoré v lese pracujú.

10. zastavenie

Ďalej nepokračujeme, treba myslieť na spiatočnú cestu, nevieme, ako dlho nám bude trvať. Tatino sám rýchlo vybehne.

Návrat

Cesta späť je rovnaká, ponúka však iné scenérie z opačných pohľadov. Zvečerieva sa, slniečko servíruje krásne farby. Kubkovi na bicyklíku to ide jedna radosť. Tatino ho na prudších úsekoch pre istotu drží za batôžtek, a tak mu pomáha brzdiť. Detské ihrisko Obrovo je už zatvorené, vzduch sa schladil a Kubi je taký ustatý, že to vôbec nekomentuje.

Záver

Druhá návšteva Čutkovskej doliny ma opäť presvedčila, že je to krásne miesto pre pohodovú vychádzku s deťmi, vo dvojici, s kočíkom či len tak osamote. Scenérie sú rozmanité, príroda nádherná a vzduch omamne čistý. Určite tu nie sme naposledy. NCH Známa i neznáma Čutkovská dolina tieto miesta zatraktívnil, a informácie na tabuliach sú písané zrozumiteľným jazykom.

2 h 30 m

Trvanie trasy

10km

Dĺžka trasy

Koliba u dobrého pastriera

Začiatočný bod

Koliba u dobrého pastriera

Konečný bod

455m

Celkový výstup

455m

Celkový zostup

Načítavam mapu...

Výškový profil