Záblesky každodenných dejín, ktoré nám pripomínajú pozastaviť sa nad našimi činmi skôr, než upadnú do zabudnutia. Film Letopis medzinárodne uznávaného režiséra, fotografa a kameramana Martina Kollára zachytáva každodenné príbehy a vytvára kolektívny portrét súčasnej reality – nielen ako dokumentáciu prítomnosti, ale aj ako archív pre budúcnosť. Prostredníctvom obrazov odhaľuje absurdné rutiny a zvláštne zvyky, ako aj našu tendenciu opierať sa o systémy, ktoré zároveň spochybňujeme. Letopis ponúka nový spôsob, ako vnímať naše voľby, a povzbudzuje divákov, aby sa zamysleli nad svojimi činmi teraz, skôr než na ne zabudnú. Letopis, Slovensko, Česko, 2025, 70 min., námet a scenár: Mária Rumanová, Martin Kollár, kamera a réžia: Martin Kollár, strih: Marek Šulík, hrajú: obyvatelia krajiny Film mal svetovú premiéru na jednom z najvýznamnejších festivalov zameraných na dokumentárny film - Visions du Réel už viac ako 50 rokov poskytuje priestor inovatívnym a odvážnym dielam, ktoré reflektujú súčasný svet a posúvajú hranice dokumentárneho rozprávania. Martin Kollár (nar. 1971 v Žiline) ako režisér debutoval stredometrážnym filmom 5. Október (2016) so svetovou premiérou na MFF Rotterdam. Ako kameraman pracoval na úspešných tituloch uvedených v Benátkach, na Berlinale a Visions du Réel - napr. Wishing on a Star (2024), Cenzorka (2021), Koza (2015), Zamatoví teroristi (2013) či Ako sa varia dejiny (2009).Jeho fotografické diela boli vystavené v mnohých galériách, ako je napr. Brooklyn Museum, Martin-Gropius-Bau, Musée de l'Elysée či domáce SNG. Jeho diela sú tiež súčasťou prestížnych zbierok, ako napr. zbierky Victoria and Albert Museum alebo Fonds national d'art contemporain (FNAC). Okrem toho vydal niekoľko fotografických kníh s medzinárodnými vydavateľstvami - AFTER (2021), Provisional Arrangement (2016) a Field Trip (2013)."Ľudské bytosti, chytené vo víre rýchlej spoločenskej zmeny, majú často problém identifikovať fakty a súvislosti, ktoré sa s odstupom času zdajú zrejmé. Pri spätnom pohľade si často kladieme otázku, prečo sme nemohli predpovedať podstatný vývoj aspoň približne. Zakaždým, keď sa spoločnosť reštrukturalizuje, upadáme do frustrácie a transformačné obdobie, ktoré predchádzalo súčasnému poriadku, sa vďaka hystérii prítomného okamihu zachováva len v útržkoch.V tomto filme som chcel poukázať na rýchle tempo a intenzitu prebiehajúcich zmien, ktoré nám často bránia zamyslieť sa nad tým, ako presne tieto zmeny formujú naše prostredie. Chcel som tiež preskúmať našu zjavnú neschopnosť robiť kompetentné rozhodnutia o našej vlastnej budúcnosti."