Slovenský panteón významných osobností, vznikol koncom 18. storočia na malom návrší, ktoré z východu a severu obteká potok Medokýš ako nový obecný cintorín mestečka Turčiansky svätý Martin. Rovnako ako mesto aj cintorín získal na vážnosti v druhej polovici 19. storočia. Roku 1866 v auguste zomrel podpredseda Matice slovenskej Karol Kuzmány. Postupne pribúdali hroby národovcov, ktorí v Martine aj po zatvorení MS naďalej pracovali ako redaktori, vydavatelia a tlačiari slovenských novín a kníh, múzejníci, divadelní ochotníci, ale aj slovenskí podnikatelia, ktorí tu založili malé fabriky ako stoličková, textilka, pivovar. Všetci sa podieľali na udržaní slovenského národného života aj v období pre slovenský národ veľmi ťažkom. V povedomí Martinčanov sa cintorín stal vzácnym pietnym miestom. Medzi ľuďmi všeobecne prisudzovaný honor "národného cintorína" ale po prvej svetovej vojne pozdvihlo najmä aj prevezenie ostatkov osobností, ktoré dokončili svoju životnú púť v iných mestách (Janko Kráľ - zo Zlaté Moravce, Štefan Marko Daxner - Tisovec, Janko Jesenský - Bratislava) alebo aj v zahraničí (M. Kukučín - Chorvátsko, J. Cíger - Hronský - Argentína), pričom v tomto úsilí sa stále pokračuje (Milan Hodža - USA a iní).Oficiálne pomenovanie Národný cintorín však pochádza až z roku 1967, kedy bol cintorín vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V súčasnosti sa na NC, ktorý spravuje SNK (LM SNK) v spolupráci s mestom Martin, nachádza viac ako 3500 hrobových miest, z toho okolo 400 patrí významným osobnostiam slovenského života. Ako expozícia in situ je cintorín rozdelený na 6 sektorov, označených písmenami A - F, v ktorých sú prezentované náhrobníky - pamiatky sepulkrálneho charakteru od najstarších a najjednoduchších foriem (zväčša postavené z ľudových zbierok) až po autorské diela významných slovenských umelcov (B. Bulla, F. Štefunko) a architektov (D. Jurkovič a ďalší).